Keď ľudia počujú slovo „kanabinoid“, zvyčajne si predstavia látky pochádzajúce z konopy, napríklad CBD alebo THC. Kanabinoidy však nie sú späté výlučne s rastlinami. Ľudské telo si vytvára vlastné signálne molekuly podobné kanabinoidom, ktoré sa podieľajú na rozsiahlej biologickej komunikačnej sieti známej ako endokanabinoidný systém (ECS). Pochopenie tohto systému ponúka fascinujúci pohľad na to, ako naše telo reguluje každodenné fyziologické procesy. 

 Objav ECS sa začal výskumom THC, hlavnej psychoaktívnej látky v kanabise, ktorá vyvoláva intoxikáciu. V roku 1988 vedci identifikovali v mozgu špecifické väzbové miesta pre THC, ktoré boli neskôr charakterizované ako kanabinoidné receptory. To vyvolalo zaujímavú otázku: prečo by ľudské telo malo mať receptory schopné rozpoznávať molekulu rastlinného pôvodu? Odpoveď prišla, keď výskumníci zistili, že naše telo produkuje vlastné látky, ktoré dokážu tieto receptory aktivovať. 

 Dva najlepšie preskúmané endokanabinoidy sú anandamid (AEA) a 2-arachidonoylglycerol (2-AG). Obidva sú signálne molekuly odvodené od lipidov, čo znamená, že vznikajú zo zložiek bunkových membrán obsahujúcich mastné kyseliny. Anandamid bol objavený v roku 1992. Jeho názov pochádza zo sanskrtského slova ananda, ktoré znamená blaženosť, hoci označovať ho jednoducho za „molekulu blaženosti“ by bolo výrazným zjednodušením jeho biologických funkcií. Anandamid sa zúčastňuje na signálnych dráhach súvisiacich s náladou, pamäťou, spracovaním bolesti a ďalšími fyziologickými činnosťami. 

 Druhý významný endokanabinoid, 2-AG, bol identifikovaný v roku 1995. V mozgu sa spravidla vyskytuje v podstatne vyšších koncentráciách než anandamid a pôsobí ako dôležitá signálna molekula v celom nervovom systéme aj v ďalších častiach tela. Na rozdiel od mnohých klasických neurotransmiterov, ktoré sa až do potreby uchovávajú vo vezikulách, endokanabinoidy sa typicky vytvárajú podľa aktuálnej potreby z lipidových prekurzorov viazaných na membrány. Bunky tak môžu vytvárať signály v reakcii na meniace sa fyziologické podmienky. 

 ECS zahŕňa dva intenzívne skúmané kanabinoidné receptory: CB1 a CB2. Obidva patria do rodiny receptorov spriahnutých s G-proteínom, rozsiahlej skupiny proteínov, ktoré premieňajú extracelulárne signály na zmeny bunkovej aktivity. Receptory CB1 sú mimoriadne početné v centrálnom nervovom systéme vrátane oblastí zapojených do pamäti, pohybu, chuti do jedla a spracovania bolesti. Nachádzajú sa aj v periférnych tkanivách. Receptory CB2 sa výrazne spájajú s imunitnými bunkami a signalizáciou súvisiacou s imunitou, hoci sa vyskytujú aj v iných tkanivách. Ich aktivácia môže ovplyvňovať bunkové reakcie zapojené do zápalu a regulácie imunity. Toto rozloženie však nie je absolútne. Receptory CB1 sa nenachádzajú výlučne v mozgu a receptory CB2 nie sú obmedzené len na imunitný systém. Ich funkcie závisia od tkaniva, typu bunky a fyziologických okolností. 

 Jednou z mimoriadne zaujímavých vlastností endokanabinoidnej signalizácie je, že môže prebiehať aj opačným smerom. Pri bežnej komunikácii medzi neurónmi presynaptický neurón uvoľňuje neurotransmitery, ktoré pôsobia na postsynaptický neurón. Endokanabinoidy sa môžu pohybovať opačne, od postsynaptického neurónu späť k presynaptickému zakončeniu. Tento proces, nazývaný retrográdna signalizácia, umožňuje prijímajúcemu neurónu ovplyvňovať množstvo neurotransmitera, ktoré sa následne uvoľní. Predstavuje dôležitý mechanizmus regulácie komunikácie medzi nervovými bunkami. 

 Endokanabinoidná signalizácia je zároveň prísne regulovaná enzýmami. Anandamid sa bežne syntetizuje prostredníctvom dráh zahŕňajúcich fosfolipázu D špecifickú pre N-acylfosfatidyletanolamín (NAPE-PLD), hoci existujú aj alternatívne dráhy. Rozkladá sa predovšetkým pôsobením hydrolázy amidov mastných kyselín (FAAH). Pri 2-AG zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe enzýmy diacylglycerolové lipázy (DAGL), zatiaľ čo monoacylglycerolová lipáza (MAGL) zodpovedá za veľkú časť jeho odbúravania. Tieto enzýmy pomáhajú určovať, kedy sa signály objavia, ako intenzívne pôsobia a ako rýchlo sa ich účinok skončí. 

 ECS sa podieľa na mnohých fyziologických procesoch vrátane regulácie chuti do jedla, reakcií na stres, spánku, pamäti, imunitnej signalizácie a modulácie bolesti. Opisovať ho však ako univerzálny systém, ktorý jednoducho „obnovuje rovnováhu“, môže byť zavádzajúce. Biologická regulácia je podstatne zložitejšia. Endokanabinoidná aktivita sa líši medzi jednotlivými tkanivami, mení sa v čase a vzájomne pôsobí s mnohými ďalšími signálnymi sieťami. Zvýšenie aktivity kanabinoidných receptorov nie je automaticky prospešné, rovnako ako jej zníženie nie je automaticky škodlivé. 

 Vzťah medzi CBD a ECS je rovnako zložitý. Na rozdiel od THC má CBD relatívne nízku afinitu ku klasickým väzbovým miestam kanabinoidných receptorov. Jeho biologické účinky zahŕňajú viaceré molekulové ciele a signálne dráhy, z ktorých niektoré nepriamo interagujú s funkciami endokanabinoidného systému. Mnohé z navrhovaných mechanizmov sú stále predmetom výskumu. 

 Objav ECS zmenil výskum kanabinoidov zo skúmania rastlinných látok na oveľa širšie skúmanie ľudskej fyziológie. Pre každého, kto sa zaujíma o konopu a kanabinoidy, je zásadné pochopiť, že ECS už v našom tele existuje a funguje nezávisle od užívania kanabinoidov. Kanabinoidy rastlinného pôvodu vstupujú do už existujúceho a prísne regulovaného biologického signálneho prostredia. Pochopenie anandamidu, 2-AG, receptorov CB1 a CB2 a s nimi súvisiacich enzýmov poskytuje oveľa pevnejší vedecký základ než jednoduché tvrdenie, že CBD „uvádza telo do rovnováhy“. Skutočné čaro nespočíva v zázračnom biologickom prepínači, ale v pozoruhodnej presnosti, s akou naše bunky každý deň komunikujú, prispôsobujú sa a regulujú svoju činnosť. 

Dr. Peter Verdegem, Ph.D., MBA